 |
Vážení klienti, v rozhovore s Borisom Grznárom, riaditeľom spoločnosti DOXX − Stravné lístky, vám prinášame aktuálne informácie a odborné argumenty k zabezpečeniu stravného pre zamestnancov. |
Dobrý deň, začnime tým, čo sú stravné lístky alebo gastrolístky a načo sú dobré?
Stravný lístok je papierový alebo elektronický poukaz, ktorý je účelovo viazaný na nákup stravy a potravín na Slovensku. Je daňovo zvýhodnený, teda bez daní a odvodov pre zamestnaca aj zamestnávateľa.
Má zamestnanec so stravenkami možnosť výberu, kde sa naje?
Určite áno, veď reštaurácií, ktoré sú zazmluvnené na akceptáciu stravných lístkov, je vyše 16 000 po celom Slovensku a ich počet neustále rastie. Sú zazmluvnené aj všetky štandardné potraviny a obchodné prevádzky, kvôli ľuďom, ktorí si sami varia, napr. zo zdravotného hľadiska. Nestretávame sa za ostatné roky s tým, že by nedostatočná akceptačná sieť bol reálny argument z praxe. Podľa prieskumov sú stravenky stále najobľúbenejší a najbežnejší zamestnanecký benefit na Slovensku.
Ako je to s tvrdením, že zamestnanci sú oberaní vďaka gastrolísktom a gastrofirmám?
Nie je to tak. Práve naopak, zamestnanci dostanú stravenky v ich plnej výške a majú ich nad rámec výplaty spolu s ďalšími extra benefitmi. Minimálne, a už teraz štátom regulované, poplatky za sprostredkovanie hradí zamestnávateľ. Gastrofirmy poskytujú zamestnancom komfortné služby ako nové metódy platenia cez mobil, pomôcky k vyhľadávaniu reštaurácií, rôzne benefity a zľavy na širokú škálu iných produktov každodennej potreby, cestovania, relaxu, vzdelávania.
Ďalším tvrdením v médiách býva, že finančný príspevok zamestnávateľa na stravovanie bude jednoduchší oproti stravenkám.
Toto vnímam ako povrchnú informáciu, v skutočnosti sú totiž gastrolístky jednoduchšie ako príspevok. A to aj pre zamestnanca, aj firmu. Pokiaľ totiž zamestnávateľovi zostanú aj pri hotovostnom príspevku na stravovanie všetky povinnosti vyplývajúce zo Zákonníka práce, tak vznikne ďalšia administratíva.
Bude potrebné zdokladovať poskytnutie, adresnosť a účelovosť využitia príspevku, ďalej zabezpečiť jeho poskytnutie či už na účet alebo v hotovosti cez pokladňu. Ako zamestnanec totiž so stravenkami nemusíme zamestnávateľovi nič dokladovať. Účelovosť finančného príspevku vyžaduje nielen slovenská legislatíva, ale aj smernice Európskeho parlamentu (napr. Smernica EP 2015/2365).
Tieto nové povinnosti nevyzerajú ako prezentované zníženie administratívneho zaťaženia firiem.
Presne tak, hospodáriť efektívnejšie napomáhajú zaužívané stravné lístky. Ich objednávanie trvá rádovo minútu ako pri telefonickej objednávke, tak aj pri online objednávke. Mzdové a účtovné systémy firiem sú nastavené a zabehnuté. Zabezpečenie elektronických a papierových straveniek je ten najjednoduchší spôsob splnenia povinnosti v oblasti stravného podľa Zákonníka práce.
Ako vnímate argument, že zamestnanci sa budú mať s peniazmi na stravu lepšie ako so stravenkami?
Musím upozorniť na riziko, že pri poskytnutí stravného v hotovosti by časom mohlo dôjsť k tomu, že stravné v tejto podobe postupne zanikne. Stravné splynie s výplatou a zamestnanec o extra prostriedky na stravu môže prísť úplne. Žial, ekonomická kríza naberá na sile a zamestnancom sa takto uberie ich najbežnejší benefit, ktorý pomáha rodinám po celom Slovensku zvládnuť neúnosný rast cien potravín a cien jedla v reštauráciách.
Príspevkom na stravu vo finančnej podobe by sa tiež stratila účelovosť a adresná pomoc štátu, ktorú stravenky zamestnancom zabezpečujú. Naviac, v prípade exekúcií, skončí finančný príspevok u exekútora a bežný človek v problémoch stratí aj ten posledný príspevok na stravu.
Pozrime sa aj na reštaurácie, ako ovplyvní finančný príspevok na stravu ich samotné?
Počet stravníkov sa v reštauráciách jednoznačne zníži. Zamestnanci sa totiž môžu slobodne rozhodnúť nakupovať potraviny v zahraničí, prípadne minú príspevky na iný účel ako stravu. Reštaurácie postupne prídu o signifikantnú časť svojich tržieb a budú nútení prepúšťať, resp. zvyšovať ceny.
Treba tiež myslieť na to, že platenie za obedy bankovou kartou či hotovosťou nie je zadarmo. Pre reštaurácie to znamená, že pri odvodoch do banky zaplatia poplatky za vklady na účet, a rovnako transakcie bankovou kartou sú spoplatnené nemalým percentom. Na rozdiel od našich stravovacích kariet DOXX, kde sa transakčné poplatky neúčtujú.
Stravné lístky teda výrazne pomáhajú reštauráciam.
Áno, pomáhajú udržať ich obrat a zamestnanosť. Vďaka účelovosti straveniek, zostávajú stravné lístky v obehu v reštauráciách a v potravinách na Slovensku. Prinášajú im obrat, ktorý by inak skončil v spotrebnom tovare, poprípade u zahraničných obchodníkov. Takisto motivujú zamestnancov k pravidelnému obedovému menu. Často je to pre mnohé reštaurácie existenčne dôležité a bez straveniek by zanikli.
Navyše, provízie za poskytnuté služby sú malé a v porovnaní s inými nástrojmi, ktoré majú možnosť reštaurácie využiť, sú poplatky emitentov niekoľkonásobne nižšie. Pre porovnanie, napr. donáškové služby poskytujú reštauráciám svoje služby až v dvojciferných províziách.
V závodných jedálňach sa stravujú tisíce pracovníkov na celom Slovenku. Čo by sa pre ne zmenilo pri zavedení finančného príspevku na stravu?
Systém stravovania v závodných jedálňach by bol reálne ohrozený. Neúmerná komplexita spojená s možnosťou výberu na strane zamestnancov by zamestnávateľov odrádzala od režimu udržiavania troch rôznych riešení stravovania a logisticky aj ekonomicky najnáročnejší systém závodného stravovania by bol logicky prvý „na odstrel“.
Rád by som pri tejto príležitosti pripomenul, že systém elektronických stravných lístkov už v dnešnej dobe úspešne funguje vo viacerých spoločnostiach aj v systéme závodného stravovania. Elektronická karta je nástroj, ktorý na jednom nosiči vyrieši zamestnávateľovi dochádzku a s tým spojený nárok na stravu, objednávanie a platenie obedov voči prevádzkovateľovi jedálne. Zároveň poskytuje možnosti pridávania a spravovania ďaľších zamestnaneckých benefitov, čím výrazne znižuje adminstratívne zaťaženie zamestnávateľa a šetrí mu náklady.
Je vhodné pri rastúcej ekonomickej kríze tak výrazne zasiahnuť do fungovania gastrosektora?
COVID kríza plynule prešla do ekonomickej krízy. Vážny zásah do dopytu reštaurácií ich môže masovo zlikvidovať. Vzniknú desaťtisíce nezamestnaných a štát stratí tržby reštaurácií, DPH a ďalšie dane. Práve vďaka stravenkám štát získava daňové príjmy a potláča šedú ekonomiku.
Ako teda môže gastro príspevok v hotovosti zlepšiť ekonomické prostredie?
Nijako, pretože to bude mať opačný, negatívny vplyv na ekonomiku. Zmeny stravných lístkov na finančný príspevok sú proti zamestnancom. Keďže bude neudržateľné pre zamestnávateľov viesť potrebnú evidenciu k účelovosti a poskytnutiu príspevku, časom vznikne tlak na úplné zrušenie príspevku.
Zamestnanci si dnes na stravu, teda do gastrosektora, prispievajú 45 % z každého jedného stravného lístka, každý deň. Ak zamestnanci dostanú príspevok v peňažnej forme od zamestnávateľa, nebudú svojich 45 % viazať účelovo na stravu a gastrosektor a potravinári tieto prostriedky stratia. Finančný príspevok na stravu môže úplne legitímne skončiť v Čechách, v Poľsku, v Rakúsku, v Maďarsku, kde budú míňať zamestnanci za potraviny.
Aktuálne získava gastrosektor stravné v objeme stoviek miliónov eur zo stravných lístkov. Vláda argumentuje, že zmenou príspevku sa ľudia neprestanú stravovať. Všetci určite nie, ale výpadok 30 %, 40 %, alebo až 50 % je úplne reálny a pre mnohé stravovacie zariadenia likvidačný.
Aké je vaše záverečné odporúčanie k zavedeniu príspevku na stravu?
Pre všetky zainteresované strany – zamestnanci, prevádzky, zamestnávatelia i štát – je dôležité ponechať stravné v nastavanej a zabehnutej forme a dokončiť nastúpený trend plnej elektronizácie. Elektronické gastrolístky na platobných nosičoch umožňujú najlepšiu a najefektívnejšiu kontrolu účelovosti bez náročnosti pre štát či podnikateľské subjekty.